Človek (snáď).Za ľudí by mali hovoriť činy; slvá nič nedokazujú. Zoznam autorových rubrík: Vymyslené humorné poviedky, Čo ma škrie, Vtipne o vlastnom živote, Iné pokusy
Po piatich dňoch práce vždy nasledoval víkend. Voľno. Všetci sa tešili. A ja som nechápal, prečo. Tešili sa na oddych. Tešili sa na to, ako celý deň ani prstom nepohnú. Tešili sa na nič. Ako len mohli? Veď načo je človeku ničnerobenie? Veď je to neužitočné. Nelogické. Nanič. Keby sa títo ľudia takto oberali len o svoj čas, nevadilo by mi to. Ale obdobie voľna pravidelne zasahovalo aj mňa! Neodvratne! Nanútene! Úplne!
Raz sa mi už zunoval zaužívaný systém - najprv 5 dní pracovať a potom sa z toho dva dni zotavovať. Vyslobodenie zo stereotypu prišlo v podobe sviatkov. Vždy, keď ma už prestávalo baviť pracovať, mohol som sa spoľahnúť, že príde nejaký sviatok a bude veselšie. Sviatky prichádzali. Každoročne. A zas to bolo nudné – niekoľko dní pracovať, dva dni oddychovať, toto opakovať niekoľko krát, potom niekoľko dní len oddychovať, potom zase pracovať a oddychovať, niečo osláviť, o rok to osláviť znovu tak isto, jedny Vianoce kúpiť celej rodine ponožky, o rok svetre, potom pyžamá a po troch rokoch to začať odznovu – ponožky – svetre – pyžamá – ponožky – svetre...
